Leto je v plnom prúde a obľúbené turistické ciele v Rakúsku sa plnia davy návštevníkov z celej Európy. Stačí však zbaliť batoh, opustiť údolie, zamieriť do vyšších partií rakúskych Álp a nádhernú prírodu si môžete vychutnávať v kľude a takmer osamote. Jeden tip na päťdňovú luxusnú „prechádzku“ okolo masívu Stubaiských Álp Vám posielame.
1. Dresdnerhütte –Nürnbergerhütte (9 km, doba trvania cca 6 hodín, prevýšenie 850 m)
Náš päťdňový výlet začína pri hlavnej lanovke na stubaiský ľadovec. K lanovke sa môžeme dostať buď autom a bezplatne zaparkovať na veľkom parkovisku, alebo prísť autobusom z Innsbrucku, ktorý v sezóne jazdí každú polhodinu. Veľkokapacitná lanovka Eisgratbahn nás vyvezie do medzistanice k veľkej horskej chate Dresdnerhütte (2308 m). Od nej sa vydáme priamo na východ a po krátkom klesaní k mostíku cez Fernaubach začne chodník kamenistým terénom stúpať až k sedlu Peiljoch (2672 m). Hneď za ním sa otvára nádherný výhľad najvyšší vrchol Stubaiských Álp Zuckerhütl, ľadovec Sulzenauferner a tyrkysovo sfarbené jazero pod ním. Cesta klesá ľadovcovým kotlom až k chate Sulzenauhütte, ktorá leží presne v polovici našej prvej etapy. Druhá časť cesty vedie horskými pastvinami a suťovými poľami k najväčšiemu jazeru Stubaiských Álp - Grünausee. Od neho chodník stúpa k sedlu Niederl (2629 m) a následne prudko sestupuje k cieľu dnešnej cesty - veľkej horskej chate Nürnbergerhütte (2278 m).
2. Nürnbergerhütte – Roter Grat – Teplitzerhütte (8,3 km, 5 hodín, prevýšenie 985 m)
Trasa prvého dňa je ešte pomerne frekventovaná, pretože sa jedná o jednu z etáp obľúbenej Stubaier Höhenweg, ktorá od horskej chaty k chate obchádza celé stubaiské údolie. Druhá časť nášho prechodu sa však hneď od začiatku od tejto vysokohorskej trasy oddeľuje, mieri priamo na juh k talianskym hraniciam a turistov na nej stretneme len sporadicky. Cesta stúpa tiahlym údolím okolo ďalšieho nádherne modrého jazera Freigersee a pokračuje krátkym prudkým výstupom na hraničné sedlo Rotgratscharte vo výške takmer rovných 3000 metrov. Bola by veľká škoda si zo sedla neurobiť krátku odbočku na neďaleký Roter Grat (3099 m). Práve od mohutného kríža na jeho vrchole sa otvorí prekrásny výhľad na mohutný ľadovec Übertalferner a chatu Becherhaus s neuveriteľnou plohou na úzkom vrcholovom hrebeni ešte o sto výškových metrov nad nami. Po návrate do sedla nasleduje krátky zostup smerom na taliansku stranu a traverz východným smerom až ku krásne umiestnenej chate s názvom Teplitzerhütte alebo Rifugio Vedretta Pendente (2586 m).
3. Teplitzerhütte – Schneeberg (12,1 km, cca 6 hodín, prevýšenie 980 metrov)
Tretí deň začína prudkým zostupom okolo malej chaty Grohmannhütte až na dno širokého údolia potoka Bodenbach. Od neho pokračujeme po chodníku číslo 33 do protiľahlého svahu s príjemne miernym sklonom. Postupne minieme ďalšie veľké jazero (Trüber See) a vystúpime do sedla Passo dell'Erpice (2695 m). Z neho sa smerom na západ otvárajú výhľady na najvyššie vrcholy tirolských Álp na čele s majestátnou Wildspitze (3768 m).
Po krátkom zostupe a traverze sa dostávame do oblasti Schneeberg, historicky najvyššie položenej banskej oblasti v Európe – kde sa od 13. storočia až do 60. rokov minulého storočia ťažilo striebro, železná ruda, olovo a nikel. Pripomienky banskej činnosti môžeme sledovať po celý zvyšok dnešnej etapy – či už sa jedná o vchod do štôlne Kaindlstollen alebo pozostatky stavieb a tunela v sedle Forcella Monteneve (2650 m). Z neho klesáme na rozľahlú horskú lúku vo výške 2 300 metrov k niekoľkým zachovaným domom bývalej dedinky Schneeberg, ktorá kedysi slúžila na ubytovanie stoviek miestnych baníkov, a bola tak najvyšším trvalo osídleným miestom v Európe.
4. Schneeberg – Siegerlandhütte (8,5km, cca 4 hodiny, prevýšenie 820 metrov)
Po dlhšej tretej etape je táto časť našej výletu skôr odpočinková. Zo Schneebergu vyrazíme na sever späť k rakúskym hraniciam. Po miernom stúpaní cez priesmyk Karlsscharte (2663 m) prechádzame široké údolie až k jazeru Grosser Timmler Schwarzsee. Na západ od nás je vidieť cestu, ktorá vedie nespočetnými serpentínami z údolia Passiria až do hraničného priesmyku Timmelsjoch a ďalej do údolia Ötztal. Smerom k rakúskym hraniciam mierime od jazera aj my. Chodník stúpa od jazera prudko hore až do sedla Windachscharte vo výške 2846 m, a mieri ďalej cez veľké kamenné pole až do chaty Siegerlandhütte (2710 m).
5. Siegerlandhütte – horná stanica lanovky Staufeljochbahn (7,2 km, cca 3,5 hodiny, prevýšenie 810 metrov)
Posledná časť nášho výletu vedie traverzom nad údolím Windachtal, z ktorého možno zahliadnuť Sölden a lanovky tamojšieho známeho lyžiarskeho areálu. Chodník nás dovedie až do sedla Gaisjoch (3024 m), z ktorého je ako na dlani vidieť ľadovec Gaiskarferner a na ňom vleky lyžiarskeho areálu Stubai. Pred tým, než sa k nemu dostaneme, musíme zostúpiť až pod chatu Hildesheimerhütte (2899 m) a až od nej zamierime cez úzky hrebeň smerom k samotnému ľadovcu v cieli našej cesty. Oproti nám sa otvára pohľad na vyhliadku Top of Tyrol plnú turistov v teniskách, ktorí k nej dorazili po schodoch od hornej stanice lanovky Staufeljochbahn. U nej náš päťdňový prechod najkrajšími partiami Stubaiských Álp končí.
Comments